Novinky

Ani vrtochy počasia nezabránili vydarenému Winter Classic Games

Skvelú oslavu hokeja ponúklo počas prvého februárového víkendu historicky prvé slovenské Winter Classic Games na futbalovom štadióne v Banskej Bystrici. Počasie sa zariadilo klasickým Murphyho zákonom, ktorý hovorí o tom, že ak sa má niečo pokaziť, tak sa pokazí. Napriek tomu tisíce priaznivcov najpopulárnejšieho slovenského športu si vďaka organizátorom zo spoločnosti Pro Hokej, ale aj partnerom, medzi ktorými nechýbala ani spoločnosť Rebuy Stars Slovensko, užili dva úžasné dni.

V sobotu 2. februára sa všetci tešili na súboj legiend slovenského hokeja. Na súpiskách oboch tímov boli mená, ktoré priniesli slovenskému hokeju veľkú slávu. Ešte pred prvým buly pripravili organizátori jedno prekvapenie. Hlavný organizátor Richard Lintner odovzdával symbolické ocenenie v podobe nezabudnuteľnej fotky z roku 2002 trénerovi zlatej hokejovej generácie reprezentantov Jánovi Filcovi. „Hráči dostávajú pocty, vešajú sa ich dresy, hrajú rozlúčkové zápasy. Ale trénerská kariéra ide do nejakého stratena a je málo príležitosti, kedy sa dá takýmto pekným spôsobom nejako oficiálne trénerom poďakovať a vzdať im poctu. Dlho som nad tým nemusel rozmýšľať a aj rozhodnutie o Jánovi Filcovi bolo jednoznačné. O to krajšie to bolo v tom, že on o tom nevedel a nečakal to. A aj tá jeho reakcia tomu zodpovedala a atmosféra toho momentu bola o to vzácnejšia,“ povedal Lintner. Filc bol z ceremónie prekvapený a tlačili sa mu do očí slzy. „Ďakujem chlapcom a všetkým, ktorí sa podieľajú na tom, aby sme slovenský hokej dvihli. Verím tomu, že ešte budeme vedieť priniesť spoločne nejaké pekné momenty a radosť z hokeja aj tej budúcej generácii fanúšikov a detí, ktoré to očakávajú,“ dodal Filc po prevzatí symbolického ocenenia.

Legendy slovenského hokeja napokon priniesli na banskobystrické Štiavničky úžasnú hokejovú šou. V zápase hranom na tri desaťminútové tretiny padlo oficiálne vyše 40 gólov aj so započítaním súťaží zručnosti, čo znamenalo pri násobku 100 € za jeden gól krásny príspevok na konto nadácie Kvapka nádeje. Dôležité bolo, že sa výborne zabávali nielen diváci, ale aj samotní hokejisti. „Výborná akcia, stretli sme sa opäť v šatni a na ľade. Škoda trochu tých problémov s počasím, ale myslím si, že ľudia sa bavili a my tiež,“ hodnotil prvý deň slovenského Winter Classic Games Richard Zedník, víťaz minulotýždňového charitatívneho pokrového turnaja v poker klube spoločnosti Rebuy Stars Slovensko vo Zvolene. Ako hráč si Zedník pamätá aj na prvý zápas NHL pod holým nebom v novodobej histórii, keď v roku 2003 nastúpil v drese Montreal Canadiens proti Edmontonu Oilers pred taklmer 60 tisíc divákmi na edmontonskom Commonwealth Stadium. „Keď som ho hral v Amerike, tak to tam bolo prvýkrát, nikto nevedel, čo od toho čakať. Mali sme tam mínus dvadsať, ale užili sme si to rovnako ako teraz, keď je to prvý raz na Slovensku. Výborná akcia, stretli sme sa opäť v šatni a na ľade. Škoda trochu tých problémov s počasím, ale myslím si, že ľudia sa bavili a my tiež,“ dodal Zedník.

Okrem samotného zápasu divákov zaujalo aj šesť súťaží zručnosti, počas ktorých hviezdy slovenského hokeja dokazovali, že to ešte s hokejkou a pukom nezabudli. Okrem klasických nájazdov v trojici a samostatne zaujali najmä streľba ponad zaparkované autá a streľba zo strechy televíznej veže. „Ten ľad nebol až taký čistý a kvalitný, keby sa trochu šmykol puk, tak si to odnesú dvere alebo okno. Ale prestrelil som a ešte som aj na druhý pokus trafil, takže som mal radosť,“ poznamenal po streľbe ponad autá obranca Ľubomír Višňovský, ktorému sa cez zaparkované autá podarilo skórovať. Ale vzápätí dodal, že ho škrelo, že nebol nominovaný aj do súťaže o najtvrdšiu strelu. „Smial som sa z toho, ako vidno na tejto disciplíne, že už nehrávame a netrénujeme a ideme dole. Niekedy sme v pohode dávali 160 kilometrov za hodinu, teraz najviac 140. Vidieť ako to odchádza. Rýchlosť už ani nebudem komentovať a v samom závere zápasu človeku už aj puk zavadzia. Bolo to náročné, ale podarilo sa,“ pousmial sa „Višňa“, ktorý si svoje nezaradenie do súťaže o tvrdosť strely chcel s „Citrónom“ alias Richardom Lintnerom vydiskutovať.

Azda najočakávanejšou disciplínou zručnosti bola streľba zo strechy televíznej veže štadióna do bránky. Poslať puk na ľad a medzi žrde na vzdialenosť takmer sto metrov nebolo vôbec jednoduché. Napokon sa to nikomu nepodarilo, hoci Peter Bondra dokázal trafiť žrď bránky a pokus Richarda Zedníka minul bránku len o nejakých desať centimetrov.  „Súťaživosť je vždy medzi nami. Určite by sme to z tej strechy skúšali doteraz. Ťažko sa odhadovalo ako puk odskočí od ľadu a nieto ešte trafiť zo sto metrov do bránky meter osemdesiat,“ povzdychol si Miroslav Šatan, jeden z aktérov tejto netradičnej súťaže.

Pre divákov bola viac ako zaujímavá aj súťaž v streľbe na terče umiestnené v štyroch rohoch bránky. Na tej si zuby vylomil Tomáš Kopecký. „Nerozumiem tomu, pred týždňom sme to trénovali a trafil som štyri terče z piatich striel. Veril som si. Ale ten ľad vonku je úplne iný, nie úplne hladký. Ťažko sa z toho strieľalo a keď nedáte tri, štyri, tak na vás padne tlak a už to nejde,“ smutne konštatoval Kopecký potom ako sa mu nepodarilo zostreliť ani jeden terč.

V zaujímavej situácii sa v súboji legiend ocitli v sobotu aj brankári. V jednom tíme legiend chytala dvojička, ktorá si v kariére prešla azda všetkými reprezentačnými úspechmi – Rastislav Staňa  a Ján Lašák, v druhom napokon ostal na všetko sám Miroslav Šimonovič. V brankárskej výstroji vykorčuľoval na ľad po dlhej dobe a ako sa priznal, výstroj si požičiaval od troch spoluhráčov. „Mal som toho dosť. Výstroj som mal požičanú od troch rôznych chlapcov, lebo ja už naozaj nemám nič okrem prilby. V poslednej tretine to aj tak vyzeralo, trochu som odišiel kondične,“ sypal si Šimonovič na hlavu popol po tom, ako v poslednej tretine tím jeho súperov otočil skóre. Dve tretiny z troch a k tomu súťaže v samostatných nájazdoch odchytal aj Rastislav Staňa. Rovnako ako Šimonovič či Lašák ukázali napriek vysokému počtu gólov množstvo skvelých zákrokov  a neraz svojich hviezdnych kamarátov privádzali do zúfalstva. Rasťa Staňu sme sa spýtali, či nechceli ako brankári nejaké špeciálne súťaže zručnosti, v ktorých by sa predviedli. „Rozmýšľalo sa nad tým, Citrón aj hovoril s Janom, či by si na to trúfal, ale nakoniec sme to nechali tak. Tá naša palicová technika nie je až taká dobrá. Myslím si, že tie súťaže stačili aj pre nás, najmä tie nájazdy, ktoré sú vždy atraktívne,“ povedal Staňa.

Prvý deň Winter Clasic Games vyšiel napokon parádne, čo pozitívne hodnotil aj hlavný organizátor Richard Lintner. „Aký by to bol Winter Classic, keby nám tu svietilo slnko a bolo desať stupňov. Počasie je presne také, ako sa k takejto akcii hodí. Som rád, že sa nám po noci, ktorá bola upršaná a poškodila nám trochu ľadovú plochu, podarilo arénu pripraviť tak, aby sa mohlo hrať,“ povedal v sobotu večer Lintner, ktorého priebeh duelu legiend potešil napriek tomu, že tentokrát na ľad nevykorčuľoval. Pochvaľoval si najmä to, ako jeho priatelia zo zlatých slovenských hokejových čias ukázali svoju súťaživosť. „Vedel som, že to bude aj vypäté, ako v závere, keď sa hádzali do striel. Viem, že veľmi chceli, aby sa podarilo dať nejaký gól aj zo strechy. Aspoň sa máme na čo tešiť v budúcnosti. Ukázalo sa, že sa nemusí až tak veľmi hrať, fanúšikov súťaže bavia. Takýto formát, sme určite nevideli naposledy,“ dodal Lintner.

V nedeľu 3. februára sa Banská Bystrica zobudila do upršaného rána. Lejak neveštil pred vyvrcholením Winter Classic Games nič dobré, ale napokon ani dážď nezabránil tomu, aby výborná propagácia slovenského hokeja pokračovala. „Vedeli sme, aká je predpoveď. Celú noc sme pripravovali ľadovú plochu na to, že začne pršať. Tak aby sme to vedeli zvládnuť aj za dažďa a aby sa nestala neregulérnou. To bolo podstatné,“ ozrejmil Richard Lintner snahy organizátorov. O druhej poobede, podľa plánovaného rozpisu, na ľad hokejovej arény na futbalovom štadióne na banskobystrických Štiavničkách vykorčuľovali prvé dva tímy najvyššej slovenskej ligovej súťaže, aby v ťažkých podmienkach za neustáleho dažďa zabojovali o víťazstvo. S vodou zhora, aj na ľade, sa napokon lepšie vysporiadali hosťujúci Zvolenčania, ktorí v zápase vyhrávali už 3:0, aby napokon v závere s takmer nadľudskou snahou ubránili víťazstvo 3:2.  „Veľmi sme sa na tento zápas tešili a určite aj diváci. Žiaľbohu to počasie nám neprialo a nejaký super hokej sa v týchto podmienkach hrať nedal. Bolo to o jednoduchosti,“ pripustil po zápase útočník Banskej Bystrice Marek Bartánus. Napriek prehre, ktorú si Bystričania spôsobili sami zaspatým úvodom, bol s celkovým hodnotením akcie spokojný. „Atmosféra bola parádna, diváci si to užívali aj napriek počasiu. Chcem im poďakovať, lebo tie podmienky boli ťažké aj pre nich aj pre nás,“ dodal Bartánus, ktorý priznal, že mužstvo Banskej Bystrice sa v hlavách naštartovalo až v druhej tretine. „V takých podmienkach môže človek urobiť len dve veci – zobrať to negatívne a len nadávať alebo nájsť v tom niečo pozitívne. To sme si hovorili po prvej tretine. Poďme si to užiť aj napriek tomu, aké je počasie. Už nemusíme mať príležitosť zahrať si ešte takýto zápas pod holým nebom. Potom sme sa už dokázali trochu naštartovať a vyzeralo to úplne inak, ale už sme to nedobehli,“ dodal Bartánus.

Strelcom prvého gólu v historicky prvom Winter Classic Games sa stal kapitán Zvolena Michal Chovan. „Je to super pocit streliť prvý gól v takomto zápase, pred toľkými ľuďmi. Ale ešte krajší pocit je oslavovať víťazstvo so spoluhráčmi v kabíne. Užívame si to,“ priznal Chovan po zápase v čase, keď ešte nevedel, koľko bude musieť za tento svoj sedemnásty gól v aktuálnej sezóne zaplatiť do šatňovej kasy.

Hoci dážď počas zápasu neustal, hráči odchádzali z ľadu spokojní. Samozrejme smutnejší boli porazení Bystričania, ale aj tí hľadali na celom zápas pozitíva. „Vynikajúca atmosféra napriek počasiu. Škoda, že sme nezvládli prvú tretinu. V takýchto podmienkach nemôžeme dostať dva góly. Potom sa to už ťažko doťahuje, keďže sa to dažďom na ľade zhoršovalo. Užili sme si to napriek ťažkým podmienkam a verím, že sa takéto akcie budú opakovať,“ povedal po zápase kapitán Banskej Bystrice Tomáš Surový. Ako doplnil tréner víťazného Zvolena Andrej Podkonický, počas zápasu zmokli všetci. „My na lavičkách aj diváci. Ale bolo to celé perfektné. Je škoda, že po mesiaci mrazov sa práve cez tento víkend tak oteplilo a prišiel dážď. Aj tak však musím poďakovať ľuďom, že sem prišli aj v tomto počasí. My sme si to užili a dúfam, že oni tiež. Nádherná akcia,“ doplnil Podkonický.

Historický prvý hokejový Winter Classic Games je minulosťou. „Človeku dobre padne, keď napriek tomu počasiu, počúva pochvalu za celé podujatie. Je to odmena pre to množstvo ľudí, ktoré tu posledné tri mesiace drelo deň a noc. Dnes sa možno konečne všetci vyspíme viac ako dve hodiny,“ pousmial sa na konci Richard Lintner, ktorý je presvedčený, že slovenský Winter Classic Games bude mať pokračovanie. „Budeme musieť nájsť jeden megaodvážny tím, ktorí na seba vezme to riziko organizácie takéhoto podujatia. Hoci to bude mať jednoduchšie o skúsenosti, ktoré sme získali teraz. Čo dnes môžem povedať je, že to nebolo posledný krát, lebo všetci hodnotíme túto akciu ako obrovský úspech. Nie je dôvod, prečo by sme v budúcnosti opäť nemali niečo také zorganizovať. Výhľadovo to vidím na každý druhý rok, ale v tejto chvíli nechcem dávať nejaké záväzné vyhlásenia,“ dodal Lintner.

logo-hlavicka

Pre vstup na stránky musíte byť starší ako 18 rokov.

logo-hlavicka

Ďakujeme Vám za registráciu na odber newsletteru! Na zadaný email Vám príde potvrdenie.